Život Prešova
online
online
Pred 95 rokmi sa narodil herec Ladislav Chudík
27.05.2019 Brezno
Bratislava
27. mája (TASR) – Takmer 150 filmových úloh a predovšetkým rola primára
Sovu v seriáli Na kraji mesta sa podpísali na popularite Ladislava
Chudíka. V pondelok 27. júna uplynie 95 rokov od narodenia jedného z
najobľúbenejších a najobsadzovanejších slovenských hercov.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V rokoch 1943-1945 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.
Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. O dva roky neskôr sa nakrátko stal členom činohry bratislavskej Novej scény, aby sa v roku 1951 vrátil do SND, kde v rokoch 1963-1966 pôsobil aj ako šéf činohry.
Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší člen činohry si zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň.
Dlhé roky bol pedagógom na bratislavskom Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia predsedu Milana Čiča pôsobil od 12. decembra 1989 do 28. februára 1990 ako minister kultúry SR.
V roku 1946 sa mladý talentovaný herec prvý raz postavil pred kameru vo filme Varúj...! režisérov Martina Friča a Paľa Bielika. O rok neskôr účinkoval vo vojnovej dráme Vlčie diery opäť v Bielikovej réžii. Ten istý režisér obsadil Ladislava Chudíka v roku 1959 do jeho prvej veľkej úlohy kapitána Dabača v rovnomennom filme. V tom istom roku si zahral v prvej pôvodnej slovenskej detektívke režiséra Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil.
Po ďalšom vojnovom filme Polnočná omša (Jiří Krejčík, 1962) sa Ladislav Chudík objavil v jednej z poviedok filmu Petra Solana Tvár v okne, ktorý sa považuje za jedno z prelomových diel novej filmovej vlny.
V roku 1965 nakrútil režisér Andrej Lettrich kriminálku Smrť prichádza v daždi, kde si prvý raz zahral Ladislav Chudík úlohu kapitána Jakubca. Spoločne s majorom Michalkom, ktorého presvedčivo stvárnil Viliam Polónyi, vytvorili dvojicu vyšetrovateľov v štýle Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, ktorá sa objavila aj v snímkach Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie démonov (1967).
Ladislav Chudík hral čoraz častejšie v televíznych filmoch a inscenáciách, ale aj v seriáloch, spomedzi ktorých možno spomenúť tituly Vivat Beňovský, či Straty a nálezy. V roku 1977, keď sa začal nakrúcať český seriál Nemocnice na kraji města, nečakane zomrel predstaviteľ hlavnej roly primára Sovu legendárny český herec Karel Höger. Dramaturgička Libuše Pospíšilová prišla s nápadom obsadiť do tejto úlohy Ladislava Chudíka.
Spočiatku to bola pre herca veľká záťaž. Musel sa narýchlo učiť rozsiahle texty v češtine, asi 550 strán scenára, ktorého autorom bol Jaroslav Dietl. Sám Chudík priznal, že na pľac chodil s "hendikepom nepripravenosti" a počas vyčerpávajúceho nakrúcania sa ustavične presúval medzi Bratislavou a Prahou. Napokon sa však v úlohe primára Sovu osvedčil a stal sa doslova ikonou aj pre českých divákov. Navyše nakrúcanie Nemocnice pomohlo Chudíkovi obnoviť duševné sily, o ktoré ho pripravilo nešťastné manželstvo poznačené zdravotnými a psychickými problémami jeho prvej manželky Heleny.
Práve Chudíkova manželka po sovietskej invázii v roku 1968 narýchlo zorganizovala emigráciu celej rodiny do Viedne - spolu s Chudíkovcami utiekli 26. augusta 1968 aj ich matky. O mesiac neskôr prišli Chudíka jeho študenti z Bratislavy požiadať, aby sa vrátil. "Bol to emocionálny dotyk, pri ktorom sa rozklepe srdce a podlomia sa kolená. Bolo to velikánske prekvapenie," zaspomínal si Ladislav Chudík v relácii 13. komnata v Českej televízii.
Po necelom polroku v Rakúsku sa herec s rodinou vrátil, manželské problémy však pretrvávali. "Ten rozmer tých trápení išiel tak hlboko, že aj ja som rozmýšľal, že skončím so životom," priznal herec. Práve práca na seriáli Nemocnice na kraji města napokon Chudíkovi pomohla. Jeho priateľ psychiater Miroslav Plzák mu neskôr s úsmevom povedal: "Kdybych tě nepřinutil, abys´ hrál tu sůvu, tak bych tě musel hospitalizovat."
Neznesiteľný vzťah sa nakoniec skončil rozvodom. Druhé manželstvo s manželkou Alenou, ktorá bola o 35 rokov mladšia, bolo naopak. "Zobral som si ich obe aj s dcérkou. Zamiloval som sa do nich," povedal Ladislav Chudík v 13. komnate.
Aj vo vyššom veku sa objavoval v českých filmoch, napríklad Všichni moji blízcí (Matej Mináč, 1999) a Kawasakiho růže (Jan Hřebejk, 2009).
Ladislav Chudík získal v roku 1982 titul národný umelec, v roku 1999 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v tom istom roku získal Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Za vedľajšiu postavu vo filme Kawasakiho ruže dostal Českého leva.
V roku 2008 dokončil režisér Patrik Lančarič dokumentárny film o živote Ladislava Chudíka. O rok neskôr vyšla kniha rozhovorov s legendou slovenského divadla. Posledným filmom, v ktorom sa objavil na sklonku života, bola v roku 2015 dráma Červený kapitán režiséra Michala Kollára.
Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave. Slovenskú hereckú legendu pripomína pamätník v prostredí Hájneho grúňa, na jeho obľúbenom mieste vysoko nad umelcovou rodnou obcou Hronec. Pamätník slávnostne odhalili 13. júla 2018.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V rokoch 1943-1945 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.
Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. O dva roky neskôr sa nakrátko stal členom činohry bratislavskej Novej scény, aby sa v roku 1951 vrátil do SND, kde v rokoch 1963-1966 pôsobil aj ako šéf činohry.
Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší člen činohry si zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň.
Dlhé roky bol pedagógom na bratislavskom Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia predsedu Milana Čiča pôsobil od 12. decembra 1989 do 28. februára 1990 ako minister kultúry SR.
Chudík ako slovenský Sherlock
V roku 1946 sa mladý talentovaný herec prvý raz postavil pred kameru vo filme Varúj...! režisérov Martina Friča a Paľa Bielika. O rok neskôr účinkoval vo vojnovej dráme Vlčie diery opäť v Bielikovej réžii. Ten istý režisér obsadil Ladislava Chudíka v roku 1959 do jeho prvej veľkej úlohy kapitána Dabača v rovnomennom filme. V tom istom roku si zahral v prvej pôvodnej slovenskej detektívke režiséra Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil.
Po ďalšom vojnovom filme Polnočná omša (Jiří Krejčík, 1962) sa Ladislav Chudík objavil v jednej z poviedok filmu Petra Solana Tvár v okne, ktorý sa považuje za jedno z prelomových diel novej filmovej vlny.
V roku 1965 nakrútil režisér Andrej Lettrich kriminálku Smrť prichádza v daždi, kde si prvý raz zahral Ladislav Chudík úlohu kapitána Jakubca. Spoločne s majorom Michalkom, ktorého presvedčivo stvárnil Viliam Polónyi, vytvorili dvojicu vyšetrovateľov v štýle Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, ktorá sa objavila aj v snímkach Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie démonov (1967).
Ladislav Chudík hral čoraz častejšie v televíznych filmoch a inscenáciách, ale aj v seriáloch, spomedzi ktorých možno spomenúť tituly Vivat Beňovský, či Straty a nálezy. V roku 1977, keď sa začal nakrúcať český seriál Nemocnice na kraji města, nečakane zomrel predstaviteľ hlavnej roly primára Sovu legendárny český herec Karel Höger. Dramaturgička Libuše Pospíšilová prišla s nápadom obsadiť do tejto úlohy Ladislava Chudíka.
Spočiatku to bola pre herca veľká záťaž. Musel sa narýchlo učiť rozsiahle texty v češtine, asi 550 strán scenára, ktorého autorom bol Jaroslav Dietl. Sám Chudík priznal, že na pľac chodil s "hendikepom nepripravenosti" a počas vyčerpávajúceho nakrúcania sa ustavične presúval medzi Bratislavou a Prahou. Napokon sa však v úlohe primára Sovu osvedčil a stal sa doslova ikonou aj pre českých divákov. Navyše nakrúcanie Nemocnice pomohlo Chudíkovi obnoviť duševné sily, o ktoré ho pripravilo nešťastné manželstvo poznačené zdravotnými a psychickými problémami jeho prvej manželky Heleny.
Uprosili ho žiaci
Práve Chudíkova manželka po sovietskej invázii v roku 1968 narýchlo zorganizovala emigráciu celej rodiny do Viedne - spolu s Chudíkovcami utiekli 26. augusta 1968 aj ich matky. O mesiac neskôr prišli Chudíka jeho študenti z Bratislavy požiadať, aby sa vrátil. "Bol to emocionálny dotyk, pri ktorom sa rozklepe srdce a podlomia sa kolená. Bolo to velikánske prekvapenie," zaspomínal si Ladislav Chudík v relácii 13. komnata v Českej televízii.
Po necelom polroku v Rakúsku sa herec s rodinou vrátil, manželské problémy však pretrvávali. "Ten rozmer tých trápení išiel tak hlboko, že aj ja som rozmýšľal, že skončím so životom," priznal herec. Práve práca na seriáli Nemocnice na kraji města napokon Chudíkovi pomohla. Jeho priateľ psychiater Miroslav Plzák mu neskôr s úsmevom povedal: "Kdybych tě nepřinutil, abys´ hrál tu sůvu, tak bych tě musel hospitalizovat."
Neznesiteľný vzťah sa nakoniec skončil rozvodom. Druhé manželstvo s manželkou Alenou, ktorá bola o 35 rokov mladšia, bolo naopak. "Zobral som si ich obe aj s dcérkou. Zamiloval som sa do nich," povedal Ladislav Chudík v 13. komnate.
Aj vo vyššom veku sa objavoval v českých filmoch, napríklad Všichni moji blízcí (Matej Mináč, 1999) a Kawasakiho růže (Jan Hřebejk, 2009).
Ladislav Chudík získal v roku 1982 titul národný umelec, v roku 1999 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v tom istom roku získal Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Za vedľajšiu postavu vo filme Kawasakiho ruže dostal Českého leva.
V roku 2008 dokončil režisér Patrik Lančarič dokumentárny film o živote Ladislava Chudíka. O rok neskôr vyšla kniha rozhovorov s legendou slovenského divadla. Posledným filmom, v ktorom sa objavil na sklonku života, bola v roku 2015 dráma Červený kapitán režiséra Michala Kollára.
Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave. Slovenskú hereckú legendu pripomína pamätník v prostredí Hájneho grúňa, na jeho obľúbenom mieste vysoko nad umelcovou rodnou obcou Hronec. Pamätník slávnostne odhalili 13. júla 2018.
www.ZIVOTPO.sk
